Prvé tri-štyri mesiace

Práve prvé tri-štyri mesiace patria vývoju mužských reprodukčných orgánov. Muži, ktorých matky prežívali práve v začiatkoch tehotenstva stres, môžu mať nižší počet a kvalitu spermií v dospelosti. Taktiež nižšiu koncentráciu testosterónu.

Ak tehotné ženy boli vystavené hoci jednej väčšej stresujúcej životnej situácii, alebo aspoň sčasti niekoľkých, dôsledkom môžu byť synove problémy s plodnosťou. Tieto poznatky vyplývajú z multigeneračného výskumu, ktorý vyšiel nedávno v časopise reprodukčnej medicíny Human Reproduction.

Stres matiek a mužská plodnosť

Štúdii sa zúčastnilo 3000 žien. Odborníci ich skúmali medzi májom 1989 a novembrom 1991. Prostredníctvom ankiet zisťovali ich každodenné správanie, zvlášť skúsenosti so stresujúcimi situáciami – udalosťami v prvých štyroch mesiacoch gravidity.

Medzi stresujúce faktory patrila napríklad smrť blízkeho príbuzného alebo priateľov, rozvod, rozchod alebo problémy v manželstve, vzťahu, problémy s deťmi či s financiami, alebo strata zamestnania.

Výskum ukázal, že majú aj ďalekosiahle dôsledky. Takmer 650 synov vo veku 20 rokov spomínaných matiek podstúpilo vyšetrenie semenníkov ultrazvukom a tiež vyšetrenie spermií a krvný rozbor.

Výsledky výskumu

Práve synovia matiek vystavených stresu mali nižší počet a menej kvalitných spermií, taktiež nižšiu hladinu testosterónu než muži, ktorých matky stresu vystavené neboli. Alebo sa u nich tak udialo až neskoršej fáze tehotenstva. Predstavovalo to 63 percent všetkých skúmaných mužov.

Ak ženy zažili tri alebo viac stresujúcich situácií na úplnom začiatku tehotenstva, ich synovia mali priemerne o 36 percent menšie množstvo spermií v ejakuláte. Takisto o 12 percent nižšiu pohyblivosť spermií ale aj o 11 percent nižšiu hodnotu testosterónu, v porovnaní so synmi matiek, ktoré nezažili ani jednu stresujúcu situáciu. Autor štúdie a profesor reprodukčnej medicíny na University Western AustraliaRogert Hart to zdôvodňuje práve tým, že počiatočné mesiace v tehotenstve sú kľúčové pre vývoj mužských reprodukčných orgánov. Stresové situácie v tomto období tak môžu mať dlhodobo nepriaznivý efekt na ich plodnosť.

Existuje však viac rizikových faktorov

Odborníci pracujúci na výskume brali do úvahy aj iné/ďalšie faktory, ktoré mohli ku komplikáciám s neplodnosťou prispieť. Napríklad BMI matky, to, či (ne)boli matky prvorodičky, aký mali socialno-ekonomický status.

Prof. R. Hart uviedol, že napriek tomu, že je nepravdepodobné aby samotný stres predstavoval jednu z hlavných príčin neplodnosti mužov, spolu s ďalšími faktormi k nej výrazne môžu prispieť.

Takisto dodal, že aj muži by si mali byť vedomí dôležitosti zdravého životného štýlu. Dbať na svoje zdravie. Medzi známe rizikové faktory patrí jednoznačne nadváha, obezita, nadmerné pitie alkoholu, fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšený cukor či cholesterol a mnohé iné.

Štúdia nepotvrdila priamy efekt (príčinu a dôsledok), ale len koreláciu. Teda možnú súvislosť medzi stresom matiek v počiatku ich gravidity a neplodnosťou ich synov. V štúdii sa ďalej píše aj to, že „na základe našich zistení predpokladáme, že lepšia podpora žien pred a aj počas tehotenstva, no najmä počas prvého trimestra, môže zlepšiť reprodukčné zdravie ich mužských potomkov“.