Expertka varuje a poukazuje na príčinu
Počas niekoľkých desiatok rokov by mohli ľudia v bohatých krajinách v podstate stratiť schopnosť rozmnožovať sa bez pomoci lekárov. Do roku 2045 bude väčšina ľudí potrebovať k počatiu umelé oplodnenie. Varuje pred tým expertka, podľa ktorej je na vine predovšetkým niekoľko skupín chemických látok. Neide o prevratný objav, no stále sa mu neprikladá primeraná pozornosť. Podobne ako vplyvu znečisteného životného prostredia na rastúcu neplodnosť ľudí.
Priemerný muž bude mať nula spermií
„Je to vážne. Ak by znižovanie počtu spermií pokračovalo rovnako rýchlo ako do roku 2017, potom by už roku 2045 mal priemerný muž nula spermií,“ tvrdí americká expertka na plodnosť Shanna Swanová. „Je síce špekulatívne čísla takto extrapolovať, ale nemáme dôkazy, že by sa trend spomaľoval. A to znamená, že väčšina párov bude v tom čase potrebovať umelé oplodnenie,“ uvádza profesorka na univerzite Mount Sinai v New Yorku.
Zdrojom komplikácií sú chemické látky
Podľa Swanovej sú hlavnou príčinou stále sa zhoršujúcej neplodnosti predovšetkým chemikálie, ktoré narušujú hormóny v ľudskom organizme. Vedkyňa to opísala vo svojej novej knihe Count Down. Jej hlavným argumentom je klesajúce množstvo spermií počas posledných štyridsiatich rokov u mužov v západnom svete. Ich počet prepadol približne na polovicu.
Vedkyňa sa obáva, že si väčšina ľudí hĺbku tohto problému neuvedomuje alebo si ju odmieta pripustiť. Myslia si, že reprodukčné kríza súvisí viac so životným štýlom alebo odkladaním rodičovstva, pritom hlavným zdrojom komplikácií sú chemické látky.
Zavádzajúce je podľa nej to, že mnoho žien sa obracia na umelé oplodnenie preto, že majú viac možností v profesijnom a osobnom živote a po dieťati zatúžia až po tridsaťpäťke, kedy už ale ženská plodnosť rýchlo klesá. Keď Swanová tento problém študovala, zistila, že viac dnes umelé oplodnenie vyhľadávajú mladšie ženy ako tie staršie - majú totiž viac problémov s plodnosťou ako tie skôr narodené.
Chémia okolo nás
V rozhovore pre rešpektovaný britský denník The Guardian spomenula profesorka Swanová i konkrétne látky, ktoré majú na plodnosť najhorší dopad. Ide podľa nej najmä o tie, ktoré nejakým spôsobom zasahujú do funkcií ľudských pohlavných hormónov - teda testosterónu a estrogénu. „Môžu ľudské telo presvedčiť, že má daného hormónu dostatok a nie je teda potrebné produkovať ho viac, množstvo hormónu v tele potom klesá,“ uviedla.
Rizikové chemické látky pre plodnosť
Hlavným zdrojom obáv by mali byť ftaláty, chemikálie, ktoré sa používajú ako zmäkčovadlá. To znamená, že robia umelé hmoty mäkkými a pružnými, preto sa objavujú prakticky všade - a tiež sa dostávajú do ľudských tiel. Vie sa o nich, že znižujú testosterón a majú teda negatívny vplyv na mužskú plodnosť, pretože znižujú množstvo spermií. Už menej sa ale vie o ich vplyve na znižovanie ženského libida a príchod predčasnej puberty, potratov, aj predčasných pôrodov.
Druhou látkou, ktorá by mala byť podľa Swanovej v centre pozornosti, je Bisfenol A. Ten má opačný účel ako ftaláty - činí plasty pevnejšími. Ten zasa má v organizme podobný dopad ako estrogény, takže primárne znižuje ženské reprodukčné schopnosti. Lenže aj muži, ktorí sú týmto látkam pracovne vystavení, trpia - majú menej spermií, nižšie libido a vyššie množstvo porúch erekcie.
Ani to ale nie je všetko. Swanová medzi ďalšie rizikové látky počíta tiež hojne diskutované brómované spomaľovače horenia (BFR) a niektoré typy pesticídov alebo herbicídov. Za typický príklad pokladá atrazín, látku v EÚ zakázanú od roku 2005, ale v USA aj inde stále veľa používanú.
Ako chémia škodí
Významná časť vplyvu týchto látok prebieha, ešte keď je dieťa v maternici matky. Práve v čase, keď sa bunky v tejto dobe rýchlo delia, sú najviac citlivé na zmeny. Tento problém je ale kumulatívneho rázu: „Telo je potom vystavené ďalšiemu vplyvu týchto látok v detstve, pri dospievaní a aj v dospelosti,“ uvádza Swanová.
Vedkyňa chváli Európsku úniu, ktorá sa snaží v rámci regulácie REACH rad nebezpečných látok obmedzovať. Naopak, Spojené štáty sú na tom horšie - chemikálie sú tam považované za bezpečné, a teda sa ani netestujú. Väčšina jej záverov a varovanie sa týka predovšetkým bohatých západných štátov, pretože práve údaje z nich analyzovala. Ale dá sa predpokladať, že rovnaké problémy budú riešiť aj rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky Ázie a Latinskej Ameriky - tamojšie obklopenie sa chémiou je rovnaké, ak nie väčšie ako v USA alebo Európe.
Potrebujeme prísnejšie pravidlá
Jediným riešením je podľa Swanovej oveľa lepšie testovanie a prísnejšie pravidlá - rozhodne by sa už nemalo stávať, že bude jedna nebezpečná látka len nahradená inou nebezpečnou chemikáliou, ako sa tomu v minulosti stalo v prípade ftalátov alebo spomaľovačov horenia. Len čas ukáže, či v 2045 bude väčšina ľudí potrebovať k počatiu umelé oplodnenie, alebo sa tejto dystópii vyhneme.
