Po 30 rokoch sa prvý krát tento pokus vydaril, dozreli vajíčka. Prečo sa mu pripisuje taká vysoká miera významnosti? Vedcom sa po tridsiatich rokoch výskumu a po mnohých pokusoch prvýkrát podarilo v laboratóriu priviesť ľudské vajíčka do poslednej fázy zrelosti.

Takto vypestované vajíčka doteraz vedci neskúšali oplodniť. Môže sa však potvrdiť ich životaschopnosť, tým by vytvorili nový a účinný spôsob akým by sa mohlo bojovať s neplodnosťou. Časopis Molecular Human Reproduction zverejnil štúdiu, ktorá opisuje tento prelomový postup.

Vajíčka a ich dozrievanie

Každá žena sa narodí s určitým, obmedzeným počtom buniek, ktoré vedia svoju podobu zmeniť na vajíčka. Keď sa žena narodí má ich od 400 do 700 tisíc.

Vajíčka práve narodeného dievčatka nie sú zrelé. Nemožno ich oplodniť pretože sa pred narodením zastavil ich vývoj.

Všetky vajíčka musia prejsť niekoľkostupňovým procesom, ktorý im umožňuje rásť a dozrievať, až potom z nich môže vzísť nový život. Folikuly vaječníkov sú dokonalým inkubátorom, v ktorom sa vajíčka pomaly vyvíjajú.

Až kým nie sú bunky úplne zrelé, sú chemicky vyživované a chránené. Po oplodnení nesmie vajíčko obsahovať prebytočné DNA, preto počas svojho dozrievania musí stratiť skoro polovicu svojho genetického materiálu.

Tento proces je v tele ženy precízne načasovaný. Niektoré vajíčka dozrievajú počas toho ako žena dospieva, iné dozrievajú až o 20 rokov neskôr. Ženské telo každý mesiac počas ovulácie uvoľňuje jedno zrelé vajíčko, ktoré je pripravené na oplodnenie.

Komplikovanosť tohto procesu vedcom do dnes nedovolila ho presne skopírovať.

Prečo sa jedná o prelomový postup

Ženské vajíčka sa musia z tela odoberať keď sú zrelé, až potom je možné ich zmraziť či použiť pri mimotelovom oplodnení.

Vedci sa snažili tento proces zrýchliť, samotné dozrievanie povzbudili hormonálnou liečbou. Vedci sú schopní prostredníctvom nového postupu tento krok preskočiť a hneď odoberať tkanivo z vaječníkov. Následne sa vajíčka prenesú do laboratória, kde dozrejú i mimo ľudské telo.

Metóda nádejou na materstvo onkologických pacientok

Pre mladé ženy, ktoré pretrpeli agresívnu liečbu rakoviny, je táto metóda nádejou na materstvo. Rádioterapiou a chemoterapiou sa často stáva, že sa v ženskom tele ničia vajíčka a tým je v tele vyvolaná sterilita.

Ak by vedci dokázali, že umelo dopestované vajíčka je možné oplodniť, týmto mladým ženám by sa mohlo odoberať tkanivo z vaječníkov ešte predtým ako sa zaháji liečba rakoviny.

Možnosť zmrazenia je v súčasnosti možná len u žien, ktoré prešli pubertou a v ich vaječníkoch sa nachádzajú už zrelé vajíčka. Skôr než podstúpia liečbu, dajú si odobrať vzorku.

Stáva sa, že zmrazením sa tkanivo poškodí. V tomto prípade je pre ženu veľkým riskom jeho opätovné vloženie do tela, mohla by totiž ostať neplodná.

Veľké technické rezervy

Univerzita v Edinburgu zverejnila výsledky, ktoré sú od dokonalosti stále vzdialené. Aby bol tento výskum možný, 10 žien vo veku 20 až 30 rokov darovalo výskumnému tímu svoje vajíčka. Bolo použitých 48 nezrelých vajíčok.

Vedci striktne kontrolovali hladinu hormónov, bielkovín, kyslíku, ktoré podporujú rast v laboratórnych podmienkach. Do stavu, keby by mohli byť vajíčka oplodnené, sa priviedli po uplynutí 22 dní. V tele trvá tento proces necelé 2 týždne.

Zo 48 skúmaných vajíčok len 9 z nich prešlo testom úspešne. Okrem toho, mnohé z nich neboli v počiatočnom stave vývoja, tým pádom nemuseli prechádzať kompletným procesom dozrievania.

Vo svetovej biológii ide o dôležitú udalosť

Evelyn Telferová, spoluautorka výskumu, pre BBC uviedla: „Bez ohľadu na akékoľvek klinické využitie je to veľký prelom v zdokonaľovaní chápania vývoja ľudských vajíčok.“ Ani jeden tím vedcov doteraz neuspel v procese dopestovania vajíčok mimo tela tak, aby boli na oplodnenie pripravené.

Je dôležité zabezpečiť aby vajíčka dopestované v laboratóriu boli rovnako zdravé ako tie, ktoré dozrievajú prirodzene v tele ženy.

„Ďalším krokom bude vyskúšať oplodniť vajíčka a potom testovať embryá, ktoré vznikli. Potom bude potrebné vrátiť sa na začiatok a vylepšiť každý krok postupu,“ uvádza pre The Guardian prof. E. Telferová.